|
|
| Články a návody. |
 |
 |
autor:Igor Kmeť
Nie som veľmi analytický tip ale kolega Pinta ma zopár otázkami vyzval k zamysleniu a nakoľko sa ozaj jedná sa o kĺúčový moment radosti alebo neradosti z TC, tak som sa tomu kus času povenoval a tu je výsledok ( bez záruky na úplnosť a presnosť).
Najprv môj pohľad na Brake compensation. Treba vyjsť z procesu kalibrácie a zistenia čo vlastne TC skúma.
TC skúma, že keď pošle nuly a jednotky, vždy inú kombináciu, ( ktoré sa v konečnom dôsledku zmenia na napätie na motore) a meria si pritom veľmi presne čas ( kryštál v PC) a pozná ( lebo sme mu to zadali) dĺžku kalibračného ( stredného úseku) jednoznačne mu výjde rýchlosť v= s/t, ktorú si zapamätá.Všimnite si že pri , kalibrovaní daného bodu na konci kalibrovacieho ( stredného) úseku “poskočí” rýchlomer dole alebo hore, výnimočne zostane na pôvodnej hodnote. To len SW “doťahuje” nastrelenú hodnotu rýchlosti na skutočnú modelovú rýchlosť ( odmeranú a vypočítanú z daného vzorca).
Keďže zo začiatku robí SW statické merania ( loko prechádza kalibračný úsek konštantnou rýchlosťou ) spraví si ešte na záver dynamickú kalibráciu . V praxi SW spraví spomalenie loko ( rýchlosť sa znižuje po kalibračných bodoch) a ak máte kalibračný úsek dosť dlhý v závere sa Vám vykotúľa loko z neho prahovou rýchlosťou.
Počas tejto operácie SW robí meranie času, rýchlosť v bodoch má už nakalibrovanú a vie akou rýchlosťou loko posúva , takže má spočítaný dopredu čas kedy má loko vypadnúť z kalibračného bloku. Ak tak spraví loko neskôr ( tu je možná príčina vo veľkej zotrvačnej hmotnosti loko , tj. pri prechode z vyššej na nižšiu rýchlosť ešte loko nie je v skutočnosit dobrzdená na nastavenú hodnotu ... váha loko, vply zotrvákov) SW si vypočíta kompenzáciu ktorú použije pri brzdení ( toto číslo samozrejme možno určiť aj experimentálne, ale komu by sa chcelo). To čo vidíte na obrazovke ako brake compensation je v podstate bulharská konštanta a možno už ani programátor nevie aký je vzťah medzi zisteným rozdielom časov a zobrazenou hodnotou.
Zamyslime sa nad zdrojmi možných chýb.
Chybu merania času vylučujem. Koľko Vám ujdú hodiny na PC za mesiac? Zanedbateľná hodnota…
Dĺžka je zdroj chyby v prípade že zle zmeriate a vložíte chybnú dlžku ( preto doporučujem robiť kalibráciu na rovnej dlhej trati, aby ste nemuseli použiť krajčírsky meter ako ja) Vnos chyby dĺžky je systematický, t.j prejavuje sa v trvalej odchýlke modelovej rýchlosti a keďže hodnota zábrzdného úseku Ramp sa zadáva absolútne, chyba sa prejaví práve tu..tiež ako systematická.
SW posiela 0, 1 myslím spoľahlivo. Neviem akú kvalitu majú D/A prevodníky v dekodéri ale typnem si že napätie je prakticky vždy to isté ( chyba dáky 0,1 mV?)
Na presnosť zastavenia teda PC, SW, a dekodér nevplývajú.
A prečo potvory loko zastanú vždy ináč?
V prvom článku som dal presnosť zastavenia +/- 1 cm.
To platí ale len pre jednu loko, pri rôznych rýchlostiach a aj po prechode cez slučku a na tom istom úseku kde ste kalibrovali…(simuloval som rôzne rýchlosti zmenou max speed v bloku).
Slová ten istý úsek sú kľúčové..
Stačí aby bolo niekde inde klesanie alebo stúpanie a dráha ktorú prejde loko pri tých istých nulách a jednotkách, za ten istý čas ako v kalibračnom úseku sa môže dramaticky meniť. Výskum vplyvu nastavenia EMF na presnosť zastavovania je asi na doktorskú prácu.
Ďalšia zrada sú oblúky. Prečo výrobca loko ( aj veľkých) údava najmä pre dlhé loko min. dovolený radius? Lebo vie že v malom rádiuse sa loko nepretlačí…tj zväčšuje sa valivý odpor . Aj keď rádius dodržíte odpor nie je rovnaký ako na rovine. Zase nuly, jednotky tie isté… a dráha iná, znovu zdroj chyby.
Ďalší zdroj chýb sú nedokonalé kontakty. Stačí aby predné kolieska v momente vbehu do zábrzdného úseku nesnímali prúd , LB 101 a jeho klony si vyhodnotia obsadenie resp začiatok vjazdu do bloku povedzme až z druhej nápravy, alebo troška neskôr a chyba v presnosti zastavenia je na svete.
Poslednú chybu ktorú si viem predstaviť je nedokonalosť loka ako celku ( motor spolu s prevodmi a podvozkom). Aj keď motor dostane to isté napätie nemusí ísť nekvalilitná loko pri tom istom napätí vždy rovnako rýchlo.
Tu sa mi pri praktických skúškach ako najreprodukovateľnejší z hľadiska presnosti zastavenia javil TT Ragulin ROCO , ktorý je bezpochyby u mňa N1 čo sa týka jazdných vlastností .
A aká je reálna presnosť? U každého bude iná.. lebo faktory ktoré ju ovplyvňujú sú iné.
Prakticky by som šiel na to tak, že si zvolím Ramp tak aby mi v žiadnom prípade , žiadna loko nepreletela bod kvôli ktorému brzdí..
No ak ste dočítali až sem, tak Vám určite netreba radiť ako jednotlivé chyby minimalizovať a možno viete o ďalších.
Skúste sa so svojimi vedomosťami podeliť , rád poskytnem priestor a myslím že aj kolega Pinta k tomu vyzýva
na svojej stránke
| Štatistika: |
| Pozretí:1626 |
| Počet hodnotení: 0 |
|
|
|
|
|
|
| €1 = 30.1260SK |
|
|
|
|
|
|
| 0 položiek |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Autá
Budovy,stavby
